Práca
z domu počas pandémie COVID-19, často označovaná ako „home office“, sa stala
novým trendom.
Stále
viac zamestnancov postupne prejavuje záujem o home office, implementácia
tohto pracovného režimu však prináša množstvo otázok.
Aké možnosti práce z domu poskytuje
Zákonník práce?
Ak to druh práce, na ktorom sa zamestnanec
dohodol vo svojej pracovnej zmluve, umožňuje, môže zamestnanec vykonávať prácu
z domu v týchto prípadoch:
1.
pravidelne v domácom pracovnom režime, ak je to
so zamestnávateľom dohodnuté v pracovnej zmluve. Špeciálnym typom domácich prác sú práce na
diaľku, t. j. práce vykonávané pravidelne doma pomocou informačných a
telekomunikačných technológií (počítač, notebook, internet atď.)
2.
príležitostne, nepravidelne alebo za výnimočných
okolností, teda v režime home office.
Zákonník práce síce pojem „home office“ priamo nepoužíva, ale možno ho
charakterizovať ako príležitostné vykonávanie práce doma.
Môže zamestnávateľ jednostranne ukončiť
alebo aspoň pozastaviť prácu v domácnosti?
Ak krízová situácia pretrváva, zatiaľ čo
zamestnanec pracuje z domu, a proti zamestnávateľovi
platí dekrét vydaný príslušným orgánom, nemôže byť home office jednostranne
ukončený alebo pozastavený zamestnávateľom bez ohľadu na to, či mu to
zamestnávateľ jednostranne nariadil alebo dohodol so zamestnancom. Ukončenie home office musí byť výsledkom
dohody so zamestnancom, pretože počas krízovej situácie má zamestnanec právo na
home office a zamestnávateľ je povinný to povoliť, pokiaľ mu v tom nebránia
závažné prevádzkové dôvody.
Za akých podmienok môže zamestnanec počas
pandémie vykonávať prácu doma?
Zamestnávateľ môže jednostranne nariadiť, aby
zamestnanci pracovali v režime domácej kancelárie, ak sú splnené tieto
podmienky:
1.
pretrváva mimoriadna situácia vyhlásená
uznesením vlády Slovenskej republiky podľa zákona o civilnej ochrane
obyvateľstva, príp. mimoriadny stav vyhlásený uznesením vlády Slovenskej
republiky alebo výnimočný stav vyhlásený prezidentom Slovenskej republiky podľa
ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného
stavu a núdzového stavu, alebo dva mesiace po ich odstúpení (ďalej spoločne len
„krízová situácia“) a postupne
2.
pokiaľ ide o zamestnávateľa, existuje účinné
opatrenie príslušného orgánu (Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky, miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, vláda
Slovenskej republiky atď.), Aby sa zabránilo vzniku a šíreniu prenosných chorôb choroby alebo vyhláška o ochrane verejného
zdravia, ktorá môže napríklad obmedziť alebo zakázať činnosť zamestnávateľa ako
celku alebo jeho konkrétnych prevádzkových priestorov. Môže tiež obmedziť alebo zakázať prevádzku
zariadení na celom území (v meste, obci atď.).
